Svietidlá, Lustre, Spoty, Stropnice, Podhľadovky, Technické, Bočné, Stojanové

Farba svetla, „kvalita“ svetla a číselné označenie na zdrojoch

Novšie typy svetelných zdrojov priniesli aj nové parametre a možnosti svetla. Už sa nerozhodujeme iba o svietivosti, prípadne spotrebe, ale môžeme si vyberať „teplotu chromatičnosti“, prípadne „index podania farieb“. A o čo teda ide ?

 

Teplota chromatičnosti, ľudovo farba svetla. Ak si spomenieme na klasické žiarovky, vybaví sa nám, že neposkytovali úplne biele svetlo, ale svietili s miernym nádychom do žlta. Hovoríme tomu, že svietili teplým odtieňom bielej alebo „dávali teplé svetlo“. A určite si vieme spomenúť na trubice v starších budovách a kanceláriách, ľudovo nazývané „neónky“, ktoré svietili oveľa belšie, prípadne s nádychom do modra. Takéto odtiene sa nazývajú studené.

 

Farba svetla sa uvádza v Kelvinoch (K). Platí, že čím nižšie číslo, tým teplejší odtieň a naopak; vyššie číslo znamená studenší odtieň. Hodnota zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa pri rôznych teplotách, preto jednotka Kelvin.

 

Za teplé odtiene sa považujú hodnoty v rozmedzí od 2500 do 4000 K. Od 4000K vyššie sa hovorí o studených odtieňoch. Hodnota 4000K sa uvádza ako „neutrálna biela“, čiže svetlo nemá nádych ani žltej, ani modrej. Niektorí výrobcovia uvádzajú neutrálnu bielu ako 4100K, prípadne 4500K. Hodnota 5400K sa uvádza ako „daylight“ - denná biela. Niektorí výrobcovia nazývajú „daylight“ 6500K, prípadne aj 5000K.

 

Keď sa povie „daylight“, myslí sa tým veľmi studený odtieň bielej s vysokým podielom modrej. Termín „daylight“ je len technický výraz, s naozajstnou farbou denného svetlá súvisí len málo. V skutočnosti nič také, ako farba denného svetla neexistuje. Denné svetlo sa totiž neustále mení, v závislosti od počasia, hodiny a ročnej doby má vždy inú farbu. Na svitaní alebo pri západe slnka je veľmi teplé, pri zamračenom počasí zase veľmi studené, pri jasnej oblohe v zime zase iné a napoludnie v lete ešte iné. Spomíname to preto, že mnohí zákazníci si zdroje s „daylight“ často pýtajú, v domnení, že dostanú „najprirodzenejšie“ svetlo, aké sa predáva. Po zasvietení bývajú z modrastého odtieňu často sklamaní a vysvitne, že mysleli teplé svetlo klasickej žiarovky, čiže odtieň na opačnom konci spektra.

 

No a ako teda svietia dnes používané zdroje a aký výber odtieňov ponúkajú ?

 

Klasické vláknové žiarovky ponúkajú výhradne teplý odtieň, v rozmedzí od 2500K do 3000K. Platí, že slabšie žiarovky s nižším výkonom svietia teplejšie, silnejšie žiarovky svietia belšie. Vekom sa žiarovkám svetlo posúva do žltších odtieňov.

 

Halogénové žiarovky ponúkajú tiež teplý odtieň svetla, v rozmedzí približne od 2800K do 3200K. Pri halogénoch nie je tak veľký rozdiel pri rôznych výkonoch zdrojov, takisto vekom sa farba svetla nemení tak, ako pri klasických žiarovkách. Na trhu exitujú aj firmy, ktoré ponúkajú modely so studeným svetlom. Nakoľko bežne používané halogénové žiarovky takéto neprodukujú, výrobcovia to dosahujú malým trikom; zafarbia banku žiarovky na modro a tým sa odtieň svetla ochladí. Poznáme to aj z autožiaroviek „čo svietia ako Xenóny“ . Vedľajší efekt takejto úpravy farby je zásadné zníženie živostnosti žiarovky, pretože modrá banka spôsobuje prehrievanie.

 

Žiarivky, čiže „trubice“ (ľudovo nazývané aj „neónky“), úsporné závitové žiarivky ľudovo nazývané „úsporky“, kompaktné kolíkové žiarivky ľudovo nazývané „kompakty“ … a pod. , vedia produkovať rôzne svetlo od teplých odtieňov rovnakých, ako vláknové žiarovky, až po najstudenejšie. Vyplýva to z princípu fungovania, keď viditeľné svetlo vzniká vďaka luminoforu, čo je tenký špeciálny náter z vnútornej strany trubíc a týmto náterom je dané, ako konkrétny typ žiarivky bude svietiť. V prípade „úsporiek“, ktoré sú myslené ako náhražka klasickej šróbovacej žiarovky ponúkajú výrobcovia zväčša dva odtiene – teplý (2700K, prípadne 3000K) alebo studený (najčastejšie 4000K). Niektorí výrobcovia ponúkajú aj studenšie „daylight“ (5400K – 6500K). Pri „trubiciach“ je k dispozícii oveľa širšie spektrum odtieňov, od veľmi teplých až po veľmi studené, pripadne špeciálne pre akvaristov, teráristov, pestovateľov, predajcov zeleniny, predajcov mäsa...

 

LED zdroje vedia ponúknuť tiež viacej odtieňov bielej. Spravidla nie je problém zohnať ani teplý, ani neutrálny, ani studený odtieň. S konkrétnou hodnotou v Kelvinoch je to už trochu horšie. Na trhu je veľká záplava tovaru rôzneho pôvodu, kde sa výrobcovia neunúvajú uvádzať presné parametre, pripadne im to nie vždy úplne zodpovedá, pripadne to uvádzajú vo veľkých toleranciách, a pod. Toto je jeden z dobrých dôvodov, prečo je dobré nakupovať tam, kde tomu rozumejú a vedia, čo vlastne predávajú.

 

Pozor si treba dať aj na rôznych predajcov „zdravého svetla“, „svetla blahodarného na oči“, „svetla proti únave“ a podobných. Nič také totiž neexistuje. Tento sortiment predávajú najčastejšie internetové alebo aj obyčajné obchody, ktoré so svietidlami, svetelnými zdrojmi a súvisiacou problematikou nemajú nič spoločné a než technické fakty ponúkajú skôr vieru v čosi. Zväčša predávajú obyčajné „úsporky“ neznámeho pôvodu, niekedy na odlíšenie sa s menej bežným odtieňom svetla a spravidla za cenu prevyšujúcu kvalitný značkový typ.

 

Ďalší parameter, ktorý v súvislosti so svetlom poznáme je index podania farieb – CRI (z anglického color rendering index). Čo sa tým myslí ? Myslí sa tým asi toľko, ako pod rôznym typom osvetlenia vnímame farby. Pozeráme si napríklad vonku na dennom svetle obrázok s výraznými peknými farbami. Potom si ten istý obrázok pozrieme pod umelým osvetlením a zistíme, že farby zrazu vyzerajú trochu ináč, červená je menej červená, zelená je viacej zelená, modrá je viac fialová, ako modrá. Je to spôsobené práve svetlom, pod ktorým porovnávame a to je to, čo nazývame index podania farieb. Rôzne typy svetelných zdrojov majú tento index – CRI – rôzny. Hodnota sa vyjadruje ako Ra + číslo, ktoré vyjadruje percentuálne priblíženie sa k 100% -nému „ideálu“. Za 100% sa považuje zobrazovanie farieb na dennom svetle. Ak teda nejaký výrobca uvedie, že zdroj má Ra > 80, tak sa tým myslí, že farby sa pod týmto svetlom zobrazujú viac, ako na 80% správne voči dennému svetlu.

 

Môžme sa pristaviť pri konkrétnych typoch zdrojov.

 

Klasické žiarovky majú podanie farieb veľmi dobré, blízke dennému. Podobne sú na tom aj halogénové žiarovky, ktoré majú až Ra 99.

 

Pri žiarivkách býva podanie farieb rôzne, podľa kvalitatívnej rady konkrétneho modelu. Najhoršie typy mávajú Ra iba okolo 60, čo je od reálneho zobrazenia na dennom svetle už veľmi ďaleko. Naopak, najkvalitnejšie typy majú Ra väčšie, ako 90, čiže farby sú pod nimi zobrazované takmer identicky, ako aj na dennom svetle. Nie všetky žiarivky sa robia vo všetkých kvalitatívnych kategóriach. Bežné „úsporky“ mávajú Ra okolo 80, čo na bežný život v domácnosti stačí. Najväčší výber je pri „trubiciach“. Verzie s Ra 60 – 70 sú určené spravidla do priestorov, kde na farbách nezáleží; pivnice, spoločné chodby a pod. Do domácnosti sa používajú modely s Ra okolo 80. Trubice s Ra väčším ako 90 sa využívajú tam, kde na správnom zobrazení záleží, v grafických štúdiách, v kaderníckych salónoch...

 

LED sú aj v prípade CRI rôzne a bohužiaľ opäť je to trochu lotéria. U mnohých neznámych výrobcov podobné údaje úplne absentujú, prípadne nezodpovedajú realite. Sú na trhu kvalitné modely s Ra 90, ale aj podradné výrobky, kde sa o podaní farieb nedá vôbec hovoriť. Znovu platí, že je lepšie nakupovať u serióznych predajcov, ktorí problematike rozumejú.

 

Všeobecný mýtus je, že kvalita podania farieb súvisí s teplotou chromatičnosti (odtieňom svetla). Veľa ľudí si myslí, že studenšie odtiene farby menej skresľujú, ako teplé, a že najlepšie sa farby zobrazujú pri „daylight“. Nie je to pravda. Farebný odtieň s podaním farieb nijako nesúvisí; farby pod teplým odtieňom s Ra 80 budú zobrazené oveľa vernejšie, ako farby pod studeným odtieňom s Ra 60.

 

Z vyššie napísaného vyplýva, že pri klasických a halogénových žiarovkách sa farba svetla, ani CRI uvádzať nemusia, keďže všetky svietia podobným teplým odtieňom a podanie farieb majú vynikajúce.

 

Pri žiarivkách to uvádzať treba. Všeobecne zaužívaný spôsob je formou trojčíslia, ktoré býva za lomítkom po údaji o príkone vo wattoch, napríklad na trubici je napísané 13W / 830. Znamená to, že trubica má 13W, Ra viac, ako 80, teplotu chromatičnosti 3000K. Prvé z trojčíslia znamená Ra; 6 je viac ako 60, 7 je Ra väčšie, ako 70, atď. Druhé dve čísla znamenajú Kelviny; 27 je 2700K, 30 je 3000K, a pod. Údaj 640 znamená neutrálnu bielu (4000K) a veľmi zlé podanie farieb (iba na úrovni 60% oproti dennému svetlu). Údaj 827 znamená teplý odtieň bielej (2700K) a uspokojivé podanie farieb pomaly sa blížiace podaniu farieb na dennom svetle.

 

Podobné značenie by malo byť aj na LED zdrojoch. Dodržiavajú to bohužiaľ iba renomovanejší výrobcovia, na LED-kách neznámeho pôvodu sa to značí iným spôsobom, prípadne